“Chcem vypnúť myslenie! Preto som prišiel na jogu.”
“Potrebujem vypnúť hlavu! A vraj je na to joga dobrá.”
“Beží mi tisíce myšlienok hlavou. Počul som, že joga mi môže pomôcť .”
Tieto a podobné požiadavky ako učiteľ jogy denne počúvam od ľudí, ktorí sa zaoberajú jogou alebo sa rozhodujú pre kurz jogy. Ale aj v časopisoch, na internete a na facebooku sa často dá stretnúť s podobnými vyhláseniami.
Je to bežným problémom v našom modernom svete. Určite to poznáte aj vy. Deň beží, úloh a povinností, stretnutí a rozhovorov vie byť veľa, dojmov a podnetov z nich neúrekom.
Podvečer alebo večer človeku po takomto pracovnom dni, kombinovanom s rodinným dianím, beží tisíce “vecí” hlavou. Niekedy sa ani zastaviť nedajú. Čo s tým robiť, ako to zastaviť? Každý má nejaké svoje riešenie. Klasický scenár: “Choď na jogu, tam vypneš hlavu! Mne to funguje,” poradí nám dobrý kamarát.
Avšak počas rokov, ktoré vyučujem jogu, som si všimol, že bežne je ťažké túto tématiku “tisícov myšlienok” konštruktívne uchopiť. Skôr ju riešime reakcionálne, tj reagujeme až na vzniknutý mentálny chaos, napríklad návštevou cvičenia jogy, behaním, relaxáčnou hudbou, … Alebo aj pádom do sedačky, pár hodinami pri televízii, …
Prečo má zmysel sa zamyslieť nad touto témou
Z mojich skúseností, keď sa vám podarí túto dnes veľmi aktuálnu tématiku spoznať a pochopiť hlbšie, uvedomiť si jej súvislosti, získavate možnosti ako s ňou zaobchádzať konštruktívne, aktívne ju uchopiť. Výsledokom sú zmysluplnejšie duševné postoje, vnútorná harmónia a rastúca sila pre kreatívne a proaktívne životné riešenia.
Je to opäť raz hlboká, profundná životná téma a svojim rozsahom a súvislosťami je ťažko zhrnuteľná na pár strán, preto je toto len prvý náčrt tejto podstatnej životnej tématiky. Zameriam sa tu viac na tému myšlienok.
Ďalšou, veľmi dôležitou a súvisiacou oblasťou, je myslenie samotné, tj spôsob zaobchádzania s myšlienkami ako takými. Ale o tom v ďaľšom článku.
Tisíce vecí mi bežia mysľou
V dnešnom svete sa nám veľmi ľahko môže stať (hlavne ak sme mladší, žijeme v meste, máme trochu živšiu prácu), že dni, niekedy aj roky nám doslova bežia. Tempo života môže byť také intenzívne a ťažko regulovateľné, že podnety a dojmy nás mentálne zamestnávajú aj po skončení pracovného dňa, večer, či cez víkend.
Ako sa to premieta do nášho myslenia, cítenia a vôle?
Časom si na túto rýchlosť aj niekedy niečo ako zvykneme. No ako som už písal v článku o 3 duševným prianiach potrebách človeka, tento životný spôsob nám dlhodobo často neposkytuje vnútorné, duševné naplnenie. Ľahko sa nám stane, že vtedy:
- myslíme rýchlo a povrchne,
- nestíhame si veci uvedomovať a skutočne ich duševne prežívať – učiť sa z nich,
- Dlhodobo skôr strácame motiváciu a “ťah na bránu” – oslabne nám vôľa.
Nie sú vtedy napĺňané naše hlboké vnútorné priania
Nasledovné duševné potreby, ktorých napĺnanie nás uspokojuje, ukľudňuje a posilňuje, nie sú vtedy napĺňané:
- Potreba spoznania vecí a fenoménov do hĺbky,
- Potreba vytvárania vzťahov, prežívanie a uvedomovanie reality
- Potreba činorodosti a zmysluplnej práce
Naše konania sú vedené našimi motívmi
Všetky konania, ktoré počas dňa konáme, viac alebo menej vedome, majú svoj pôvod v našich predstavách, myšlienkach, motívoch. Tieto nehmotné “veci”, ktoré nám bežia hlavou zásadne formujú to, aké hmotné výstupu vznikajú. Ale platí to aj naopak: všetko, čo počas dňa zažívame má spätne vplyv na nás, ako dojem sa dostáva do našej mysle. Celá táto problematika úzko súvisí s nervovou sústavou. Ale to tom niekedy inokedy.
Keď sa pýtate človeka, ktorý má potrebu vypnúť hlavu, čo mu beží hlavou, častokrát budete počuť niečo ako: “Hlavou mi beží, čo všetko ešte musím stihnúť, vybaviť, odniesť, kúpiť…”.
Prečo nastáva tento mentálny neporiadok, duševný chaos?
Keď sa presnejšie pozrieme na týchto “tisíce myšlienok”, čo nám v tomto duševnom rozpoložení bežia hlavou, mysľou, zistíme, že to nie sú skutočné myšlienky, ale že ide o povinnosti, úlohy, nespracované konflikty, nedokončené rozhovory a podobne.
Na druhej strane však máme aj tie rozpoloženia, kedy myslíme, tvoríme si predstavy, kľudne aj veľa predstáv a vôbec nám to nevadí, nie sme pod tlakom a ani tým unavený.
Ako príklad je možné uviesť tvorenie si predstáv k svojmu bývaniu. Uvažujeme o tom aký veľký bude dom, ktorý si chceme postaviť, akú strechu bude mať, aké budú jednotlivé izby, kuchyňa. Sme sústredený, no únava neprichádza. Naopak tešíme sa z toho.
Ak to teda zhrnieme, či nám vznikne “tlak v hlave” alebo naopak radosť v duši závisí od:
- Toho čo myslíme,
- Toho ako myslíme, ako zaobchádzame s týmito obsahmi,
- Či to myslíme zo svojho rozhodnutia, či to sami chceme alebo musíme myslieť pod tlakom obsahy, ktoré sme si nevybrali aj my sami.
Rozdiel medzi myšlienkou a iným mentálnym útvarom
V tomto stave, keď sa často cítime pod tlakom, akoby hnaný povinnosťami, úlohami, alebo aj náladami nám často práve chýbajú zmysluplné, hodnotné myšlienky. Preto je dobré naučiť sa rozlišovať v tejto rovine života. Bežne to v živote nerobíme. No ak sa v tom ako dospelí nezačneme orientovať, charakter týchto vecí je taký, že nás skutočne môžu v živote viesť motívy, ktoré sú zničujúce.
To čo by bolo vhodné nazývať pojmom myšlienka je možné priradiť do roviny metafyzickej, do roviny ducha. Myšlienka potom súvisí s hodnotným obsahom, ideou, predstavami a životnými obsahmi.
Pre myšlienku pochádzajúcu zo sféry Ducha, hodnotný duševný obsah, v Indii nazývanej manas, je možné uviesť nasledovné rozlišovacie kritéria:
- Má univerzálny charakter,
- Súvisí aj s duchovnou a duševnou rovinou života
- Je večného charakteru
- Popisuje širšie súvislosti života
- Otvára nové horizonty,
- Povznáša a inšpiruje človeka
- Prináša nové životné sily
- Je zrozumiteľná, jasná, konkrétna
- Je obrazná, predstaviteľná
- Smeruje von, do okolia, do sveta
- Spája človeka s okolím, ľudí navzájom
- Treba sa jej venovať, inak ju človek stratí
- Rozvíja slobodu človeka a poskytuje slobodu človeku
- Vzniká z nej krása, estetika, umelecké diela, ktoré majú večný ráz
Koncentračné a meditačné cvičania poskytujú priestor pre myslenie hodnotných obsahov a myšlienok. Ak sa nám takéto cvičenie vydarí, celkový výraz človeka, aj napriek tomu že intenzívne myslel a tvoril si predstavy, v sebe spája na jednej strane kľud a pokoj a na druhej strane mentálnu živosť, čulosť a aktivitu. V myslení a duševnom rozpoložení nastáva syntéza, spojenie medzi mentálnou šírkou a centrovnosťou, sústredením.
Príklad myšlienky a iného mentálneho obsahu
Ako príklad takejto uvediem myšlienku o troch prianiach duše: “Každý z nás hlboko vo svojej duši má prianie a potrebu po nových horizontoch, rozvoji harmonických citov a vzťahov a chce za sebou zanechať zmysluplné dielo, život”.
No a ako príklad iného obsahu mysle uveďme úplne jednoduché: “Musím ísť ešte nakúpiť jedlo”. Alebo desiatky podobných bežných pohnútok typu “Musím vyniesť smeti!”, či “Nesmiem zabudnúť dnes žehliť” alebo aj “Zase nestíham navariť”. No môžu byť aj v súvislosti s prácou “Musím ešte spraviť tú tabuľku a poslať ten report”.
Z uvedeného je asi zrejmé, že zatiaľ čo prvé si vyžaduje od nás prácu, sústredenie, aby sme to vedeli myslieť (alebo len zopakovať po prečítaní), druhé – ak je to povinnosť, nám nedá pokoja, až kým to nesplníme.
Pre život je prirodzené, že sú obsahom našej mysle oba tieto póly: aj pól hodnotných, ušľachtilých myšlienok a aj pól svetských povinnosti, úloh a nálad. No ak prevláda len druhé, dostávame sa do situácie, kedy máme silnú túžbu vypnúť myslenie.
Myšlienka ako bytosť z kozmu
Tieto obsahy našej mysle môžu mať rôzny charakter. Aj v reči už je čo-to skryté z týchto zákonitostí a charakteristík. Tak napríklad povieme “Prenasleduje má taká a taká myšlienka.”, “Nedá mi spať.”, “Nedá mi pokoja.”. Ale niekedy povieme aj “Tá myšlienka, predstava ma sem priniesla, mi dávala silu, nádej, radosť.”
Antický filozof Platón v tejto súvislosti hovoril o svete ideí a pri trochu vcítenia je možné uvedomiť si, že to myslel organicky, myšlienky myslel ako samostatné bytosti, ktoré majú svoj vlastný svet a s ktorými človek vstupuje do vzťahu, myslí ich.
Myšlienky sú v tomto smere takého charatkeru, že človeku nechávajú priestor, slobodu. Človek k nim musí rozvíjať vzťah a potom sa mu približujú, otvárajú, sú dostupnejšie.
Mentálne útvary súvisiace s pozemským svetom
Naproti tomu sú ale aj “bytosti”, mentálne útvary a motivácie, ktoré človeka vedia prenasledovať, dávajú ho pod tlak alebo mu aj nedovolia v noci v kľude spať. Vtedy nám beží hlavou: “Musíš ešte toto a toto dorobiť!”, “Nestihol si ešte toto!”, “Sprav teraz toto!”, …
Plný takýchto “myšlienok”, vlastne nemyšlienok potom prídeme na jogu a chceme “vypnúť hlavu”, prestať myslieť, sťažujeme sa na tisíce myšlienok, ktoré nám bežia hlavou.
Avšak ak ste si prečítali vyššie popísané, paradoxne v týchto momentoch práve nemáme ani jednu cennú hodnotnú myšlienku v hlave. Istý zmyslupný životný ideál. Nemáme strešnú ideu, póly života spájajci ideál, hodnotný cieľ a obsah. A ani smer a osnovu, do ktorej by sa dali a mali včleniť jednotlivé dielčie úlohy a povinnosti, ktoré potom vedú k uskutočneniu tejto väčšej, širšej idei – MYŠLIENKY.
Potrebujeme začať myslieť hodnotné obsahy
Paradoxom je, že v takýchto chvíľach nepotrebujeme skutočne vypnúť myslenie, ale práve naopak, potrebujeme začať myslieť hodnotné obsahy a z nich následne odvíjať svoje konanie.
Ak sa nám to podarí, začneme si usporiadávať toto duševné dianie, rozlišovať priority, podstatné od nepodstatného, cenné od menej potrebného. Začneme si tvoriť predstavy k istej, možno aj komplexnej situácii. Duševne sa usporiadame.
Potom sme opäť schopný zaujať zmysluplnejšie duševné postoje, dospieť prácou k vnútornej harmónii a takto sa rozvíja naša kapacita pre kreatívne a proaktívne životné riešenia.
Výsledok je duševné naplnenie a uspokojenie a s ním aj kľud a pokoj, ktorý však nie je upadaním do pasivity, ale časťou regenerácie, ktorá vedie k ďalším produktívnym konaniam.
Ani keď zavrieme oči by nemala koncentrácia a meditácia viesť do príliš subjektívneho vnútorného prežívania. Ak privrieme oči tak je vhodné ešte viac zvýšiť bdelosť a sústredenosť na obsah, ktorému sa venujeme. Človek tak zostáva vo vzťahu s okolitým svetom.
Myslením zažívame v duši šírku
Myslenie, ktoré vychádza z vhodných a hodnotných spirituálnych obsahov a prebieha v obrazoch, spája sa do širších súvislostí, je duševne stabilizujúce. Takéto myslenie je potrebné, ba priam až nevyhnutné, pretože dáva nášmu životu zmysluplný obsah a podporuje rozvoj socialne-integratívnych stránok človeka, odborne povedané tzv. Ja.
Vedel to aj Platón, ale i mnohí iní indickí a i európsky myslitelia na poli filozofie i jogy, že duša človeka sa chce spájať zo svetom Ducha odkiaľ pochádza a ideálne sa chce u človeka vyjadriť v pozemskom bytí a zažívať radosť. Je preto veľmi potrebné rozlišovať, staroindickom jazyku sanskriť nazyvané viveka, tzv. mentálne útvary od toho čo sú hodnotné, pravdu nesúce, konkrétne a jasne mysliteľné myšlienky. Tie nášmu životu prinesú zmysluplný obsah pre životné úlohy a ciele a nechajú v našej duši zaznieť a zažiť šírku a radosť.
Ak by vás táto tématika zaujímala viac, venujeme sa jej aj na našich kurzoch jogy.
