Chcete mať harmonický život a cítiť sa naozaj dobre?

Máte silnú potrebu lepšie sa cítiť a mať harmonický život? V tomto článku sa dozviete, prečo je dôležité venovať sa rozvoju citu a ako to súvisí s následným dobrým pocitom zo života.

Chcete mať harmonický život? Rozvíjajte cit a cítenia. Aj v joge.

Dnes často ideme na jogu z dôvodu, že sa chceme cítiť lepšie. Telesne aj psychicky. Ak sa na to však pozrieme bližšie, ľudská potreba “cítiť sa lepšie” je vlastne výzvou k “rozvoju citu, zmyslu a cítení”. Inak povedané k rozvoju citového života. Táto zákonitosť, alebo inak povedané múdrosť a poznanie, sa však v dnešnej dobe vytráca.

Nevidieť ju a len na málo miestach sa v tomto smere dá niečo reálne aj naučiť. Striedanie medzi unavenosťou a následným “jednoduchým” riešením smerom k “dobre sa cítiť” dlhodobo nevedie k zlepšeniu vnútornej situácie človeka.

Preto sa v tomto článku zameriavam na osvetlenie zopár podstatných skutočností v oblasti citového života a jeho rozvoja. Nie je tu však možné pokryť celú komplexnosť. Mojím zámerom je poskytnúť zopár základných podnetov v tejto, pre nás veľmi cennej a dôležitej téme, týkajúcej sa citového života a jeho významu.

To sú najmä:

Citový život a stabilizovanie nášho vnútorného prežívania
Cit ako základ pre pekné medziľudské vzťahy
Vnímanie “psyché” v antike a psychiky dnes
Duševné prázdno, apatia, bezcitnosť ako opak citov
Cítenia ako spájajúci článok medzi ideami a konaním
Tragika stavu, keď emócie prevládnu nad zdravým rozumom
Rozvoj cítení v joge

Dobre rozvinutý citový život prináša so sebou celkový dobrý pocit zo života.

Citový život nás stabilizuje

Rozvinutý citový život, bohatý a usporiadaný duševný pocitový svet, zmysel pre rôzne oblasti a cit pre zásadné témy života sú tým, čo nás stabilizuje, posilňuje nervy a nervovú sústavu.

Dokonca je možné všimnúť si aj to, že u ľudí s dobre rozvinutým citovým životom je možné badať aj isté charakteristiky z pohľadu celkového zdravia: telo a telesné orgány sú akoby v dobrej forme a harmonickej štruktúre. Nie sú ani príliš “rozpadnuté” a ani nie príliš “tuhé”. Výsledkom je teda dobrý, zdravý telesný pocit a prirodzene pozitívny postoj k životu. Telo nás nezaťažuje.

Cítenia nás otvárajú voči okoliu

Ďalším pozitívnym vplyvom je, že city, cítenia a rozvinutý zmysel pre podstatné oblasti nášho života nás otvárajú voči okoliu. Nie sme tak v zajatí svojich nálad, pocitov a emócií. Vieme viac vnímať okolie, vieme prijať nové podnety, myšlienky, venovať sa aj predstavám, ktoré sme doteraz nepoznali.

Nie sme tak náchylní k prílišnej senzitivite a precitlivelosti. Kritické myslenie a zároveň pekná miera otvorenosti sa u nás stretávajú v harmonickom pomere. V tomto smere je následkom dobrý, usporiadaný vnútorný stav.

Necítime sa ani príliš roztekaní, ani nervózni, či príliš depresívni, v ťažobe našich vnútorných pocitov. Na jednej strane zažívame dobrú sústredenosť a centrovanosť a na druhej strane zase otvorenosť, vnímanie okolitého sveta.

Cit ako základ pre pekné medziľudské vzťahy

Dobre rozvinuté citenie a pestovanie citu pre určité oblasti ďalej bezprostredne podporuje aj naše sociálne schopnosti a možnosti. Sme viac empatickí, máme záujem o svoje okolie. A to sú všetko dobré predpoklady pre teplé a kvalitné medziľudské vzťahy a opäť dobrý ľudský pocit naplnenia.

Goethe: “Pracuj len, radosť príde sama”

Už ste možno čítali alebo počuli odo mňa obľúbený citát od Johana Wolfganga Goetheho: “Pracuj len, radosť príde sama”. Radosť, alebo ak to napíšeme inak, dobrý pocit, lepšie sa cítiť, mať sa dobre…. To všetko sú až následky predošlého konania.

Našou prirodzenou ľudskou potrebou je dobrý celkový životný pocit, pocit zmysluplnosti, pocit naplnenia. Avšak je veľmi cenné si uvedomiť, že je rozdiel medzi “chcem sa mať dobre”, “chcem sa cítiť dobre” na jednej strane a “rozvojom citového života”, pestovaním citu, zmyslu pre niečo, rozvojom citlivosti, empatie, záujmu na strane druhej.

Jedno je skôr princíp “mať” (sa dobre). Druhé viac o “byť”, alebo inak – je to viac o bytí, stávaní sa: rozvoj vnímania, citlivosti a empatie, rozvoj zmyslu pre niečo a podobne. Druhé je spojené s prácou a naším osobným vkladom.

Túto zákonitosť by mal poznať napríklad dobrý aj učiteľ jogy. Určite je ale dobré, keď si to uvedomujeme aj ako účastník kurzu jogy a tak vieme usmerniť naše očakávania a priania, spojené s návštevou hodín jogy.

Rozvinuté cítenie nám pomáha v duševnom usporiadaní, dáva nám istú formu ochrany a bezpečnosti, vďaka čomu máme dostatok sily k mysleniu a tiež k činom.

Ako bola vnímaná psyché v antike a psychika dnes?

Veľký rozdiel medzi pólom “mať sa dobre” a “rozvojom citového života” je zaujímavé uvedomiť si aj pri tom, ako je pojem psyché vnímaný v antike, napríklad u Platóna. Duša a človek tam má hĺbku, zmysel, až spojenie s kozmom, hviezdami a večnosťou.

Naproti tomu je zjavne vidno akoby plochosť, prázdnosť a chladnosť vnímania ľudskej psychiky dnes, napríklad aj v modernej psychológii. Psychika je často sumárny pojem pre rôzne, aj dočasné nálady, pohnútky, emócie, vnútorné impulzy a poryvy.

Psyché v antike a jej súvis s hviezdami, kozmom a večnosťou. Psychika dnes a jej spojenie s pozemskými náladami a pohnútkami.

Bezcitnosť, hrubosť a apatia ako opak citov

Zanedbávanie alebo potláčanie citového života, napríklad v dôsledku veľkých intelektových výkonov v stresujúcej práci, alebo čisto vôľových výkonov, vedú k duševnej vyprahnutosti, pocitu prázdna alebo aj k strate zmyslu, až apatii.

Ak trvajú dlhodobo, nie sú ďaleko od psychických a zdravotných problémov. Stupňovať sa tieto stavy môžu až k bezcitnosti, hrubosti, chladnosti a duševnému nezáujmu. Vtedy výrazne trpí naša schopnosť nadviazať kvalitné medziľudské vzťahy. Vtedy máme omnoho väčšie sklony si chýbajúci dobrý životný pocit nahrádzať nadmerným konzumom, pôžitkom a úžitkom.

Cítenia ako spájajúci článok medzi ideami a konaním

Z uvedeného je asi už zrejmé, že keď “sa chceme mať lepšie”, stojí pred nami výzva, až nutnosť rozvíjať cit pre niečo, venovať sa niečomu zmysluplnému a obsažnému. A tiež myslieť na ideály, nevypínať si “hlavu a myslienie”, ako som písal v inom článku na našom blogu.

Napríklad to môžu byť aj jogové cviky – ásany a ich formovanie od istých zmysluplných predstáv k želaným výrazom a tvarom. Pri tomto snažení sa o uskutočnenie istej jasnej predstavy, charakteristiky až do zodpovedajúceho telesného vyjadrenia nemôžeme inak, iba tak, že vždy znova zapájame aj náš cit, zmysly a sledujeme aj kritéria krásy a estetiky.

Náš citový život je následne bohatší o nové dojmy, členenejší, pestrejší, sme vnímavejší. Ako príklad toho, čo mám na mysli, si môžete pozrieť tento video návod k cviku sviečka.

Cítenia prepájajú idey s činmi vo svete. Bez nich sú naše činy buď “bezduché”, len bezmyšlienkovito konáme. Intelektualizmus a myslenie pod tlakom taktiež nedovoľujú vzniku spájajúcich a ukľudňujúcich citov.

Ľudia s dobre rozvinutým citovým životom

Aby ste si doteraz napísané vedeli dobre predstaviť, skúste to na nasledovnom príklade. Predstavte si človeka s dobre rozvinutým citovým životom. Má cit pre mnohé oblasti. Nie len pre hmatateľnú realitu – nejakú odbornosť, či je to ekonomika, chemické technológie, predaj alebo akákoľvek iná oblasť. Má rozvinutý aj cit pre duševnú a vzťahovú rovinu života. Napríklad pre ľudí. Je všímavý, vnímavý a empatický.

Možno aj vzhľadom k veku už vie rozlišovať určité vzťahové nuansy, vyzná sa v komunikačnej spleti. Okrem toho má aj dostatok kapacity a záujmu pre podstatné témy života, cit pre pravdu, morálny postoj a etiku, estetiku a krásu.

Aké bude mať držanie tela takýto človek? Ako bude na tom vnútorne?

Z mojich pozorovaní vyplýva, že takýto človek má zdravé držanie tela. Nie je prepnutý, ani nie je príliš opustený. Očami sleduje okolie a je otvorený dialógu. Rád sa dozvie nové a rád vyjadrí svoj názor. Slobodu chápe nie ako “slobodu od niečoho” (dajte mi “svätý pokoj”) ale ako “slobodu k niečomu” (chcem sa naučiť niečo nové, začať ďalšiu novú vec, či väčší projekt).

Keď emócie potláčajú zdravú logiku

Aby sme si uvedomili význam nášho citového života, môžeme si predstaviť aj iný príklad a na ňom si ukázať osudovosť až tragickosť, keď si nedokážeme zachovať cit pre podstatné veci a vnútorne nás premáhajú emócie a telesné pocity.

Zvyčajne vtedy nevieme rozlišovať medzi skutočnými citmi a krátkodobými emóciami. Môžeme si predstaviť napríklad mladšieho človeka, ktorý v práci a v rodine toho má veľa. Je často unavený z práce, nedarí sa mu v partnerskom vzťahu, nemá poriadne čas na priateľov a rodinu. Navyše vonku prší! A do toho zasiahne ešte nejaká ďalšia preťažujúca, až traumatizujúca situácia.

Aká bude jeho prirodzená prvá reakcia? “Chcem sa mať opäť dobre!” Bude prirodzene chcieť späť dobrý životný pocit, istotu, bezpečnosť, a s tým aj kľud. Nevie zložitú situáciu vyriešiť, ale chce sa mať dobre, dobre sa cítiť.

Možno ste to už zažili. Vtedy však väčšinou nemáme veľkú duševnú kapacitu. Reagujeme skôr pod tlakom emócií, nechováme sa úplne racionálne. Logika a triezve myslenie vs. pocity a emocionálne potreby. Ak sme sa neškolili predtým, budeme mať sklon dať na naše pocity a emócie.

Kvalitné cítenia nás robia jasným, živým a radostným človekom. Naopak, emócie stúpajú zdola a zmocňujú sa nás, dirigujú a ovládajú nás z podvedomia. Zahaľujú nám zdravý rozum.

Do istej miery sa tak potom stávame hnanými potrebou cítiť sa dobre. Pravdepodobne nám vtedy zaťažšie padne nová výzva, učenie sa niečo nového, či štúdium podstatných tém. Máme vtedy sklon pozerať sa na svet cez svoje optiku, svoju subjektivitu, možno byť až mierne odmietaví. A mierne sa uzatvárame voči okoliu.

Cítenia a ich rozvoj v joge

Ako som uviedol vyššie, cítenia a ich rozvoj sú veľmi podstatné pre náš dobrý životný pocit. Preto ak sa napríklad venujeme joge, téma citu a cítení by nemala chýbať ani tam. Aj tu by sme však mali byť schopní rozlišovať emócie a príjemné telesné pocity, ktoré sú dnes niekedy mylne nazývané intuícia, od zmysluplných pocitov a hlbokých podstatných cítení.

Pre ktoré oblasti v joge je cenné rozvíjať cit?

Na našich hodinách jogy sa venujeme rozvoju citu a zmyslu pre nasledovné oblasti:

Rozvoj citu pre tri hlavné smery chrbtice, vlastnú aktivitu a dynamiku chrbtice
- Preklon a pohyb smerom k zemi a hmote
- Záklon a otváranie sa novým podnetom a impulzom z okolia, kozmu
- Úklon a pohyb smerom k ľuďom okolo seba
Rozvoj citu a zmyslu pre správnu pozornosť a pozorovanie, tvorba nadhľadu vedomia
- Kedy sa v cviku zastaviť, spomaliť a nasadiť vedomie
- Čo a kedy pozorovať v jednotlivých ásanách
- Tvorba predstáv počas cvičenia
Rozvoj citu a rozlišovania medzi energiou slobodnou od tela (pekný výraz cviku) a energiou viazanou na telo, k telu ( príjemný telesný pocit – niekedy dnes nazývaný aj intuitívny pocit)
Rozvoj citu a zmyslu pre prácu na tele a prácu v tele
- Kedy pozornosťou pracujem na tele a kedy sa vedomím, pozornosťou už strácam v telesných pocitoch
Rozvoj citu a zmyslu pre zmysluplnú obeť a obetovanie
- Čo a kedy musím v cviku obetovať, čo do neho vložiť, aby vzniklo pekné umelecké dielo, ktorého následok bude aj dobrý životný pocit
- Rozlišovanie medzi prácou a pohodlnosťou v ásane
Rozvoj citu pre posilnenie vôle vs. zobúdzanie energie
- Kedy posilňujem v ásane vôľu, ktorá smeruje von do života a kedy skôr zobúdzam energiu centrujúcu sa na mňa a telo

Rozvoj týchto citov, zmyslov a cítení počas venovania sa jogovým cvikom nás robí citlivými a vnímavými. Zároveň sa však rozvíja aj naša racionálna stránka a posilňujú sa naše vôľové možnosti.

Takto posilnení sme aj v ťažších životných situáciách (ako som popisoval vyššie) schopní zachovať si prehľad, nadhľad, nedostať sa pod tlak nálad a formovať ďalšie životné kroky a rozhodnutia aj s ohľadom na racionalitu a logiku.

Prehnané emócie, subjektívnosť spôsobená prehnanou alebo neudržanou subjektivitou naopak, hlavne ak je dlhodobo nekorigovaná, nerozpoznaná, pôsobí uzatvárajúco, stávame sa necitlivými na niektoré podnety, stávame sa sebastrednými. Vzťahová rovina chradne.